DOBA ĽADOVÁ - Výstava
Východoslovenské múzeum v Košiciach v spolupráci s Maďarským prírodovedným múzeom v Budapešti otvorilo Doba ľadová.
Príďte sa zoznámiť s obdobím, ktoré inšpirovalo úspešné animované filmy. Výstava predstavuje unikátne pôvodné kostrové pozostatky, napr. jaskynného medveďa, jaskynného leva či jeleňa. K jej atrakciám patria verné rekonštrukcie šabľozubého tigra, mamutieho mláďaťa, srstnatého nosorožca či jaskynnej hyeny.
Asi pred 2,5 miliónmi rokov došlo na Zemi k veľkým klimatickým zmenám. Podnebie sa výrazne ochladilo, čo zapríčinilo rozšírenie ľadovcov na severnej pologuli. Toto obdobie, známe ako pleistocén, predstavuje začiatok veľkej ľadovej doby. Doposiaľ nepoznáme presnú príčinu tak výrazného ochladenia. Niektorí vedci sa domnievajú, že to spôsobili zmeny v rotácii a obehu Zeme okolo Slnka. Iní pripisujú zaľadnenie zmenám v oceánskych prúdoch. Nech bola príčina akákoľvek o veľkej ľadovej dobe vieme, že nebola celkom stabilná. Počas jej trvania totiž dochádzalo k striedaniu mrazivých období tzv. glaciálov s obdobiami miernej klímy, ktoré nazývame interglaciály. Glaciály alebo malé ľadové doby prinášali so sebou veľmi drsné podmienky pre život. Okrem rozšírenia ľadovcov to boli zmeny ročných období. Jar a leto boli mierne a oproti dnešku trvali krátko. Naopak zima bola veľmi dlhá a chladná. To malo za následok skrátenie vegetačného obdobia rastlín a ich migráciu do iných zemepisných šírok. Ako dôsledok mrazivej klímy počas glaciálov rozšírila sa na našom území tundra a lesotundra. Rozsiahle zmiešané lesy, ako ich poznáme aj zo súčasnosti, vystriedali nízke trávnaté a krovinaté porasty a riedke ihličnaté lesy. Drastickým zmenám sa prispôsobili aj zvieratá. Kým mnohé druhy sa presúvali na juh, našli sa aj také, ktorým suchá a mrazivá klíma vyhovovala. Najznámejším zvieraťom veľkej ľadovej doby je bezpochyby mamut. Jeho mohutné telo pokryté dlhou a hustou srsťou mu umožňovalo prežiť aj v tých najdrsnejších podmienkach. Počas glaciálov mamuty boli rozšírené prakticky na celej severnej pologuli. Ich kostrové zvyšky dnes nachádzame od najsevernejších oblastí Sibíri až po Južnú Európu. V mrazivej klíme sa okrem mamutov darilo aj iným veľkým zvieratám, predovšetkým srstnatým nosorožcom, veľkým jeleňom, jaskynným levom a medveďom. Na vrchole veľkej ľadovej doby pokrýval ľadovec značnú časť severnej pologule. Kým v Európe prekrýval celú Škandináviu, Britské ostrovy a severné oblasti Strednej Európy, v Amerike siahal až po oblasť dnešného New Yorku.
Pred 12 tisíc rokmi, keď skončila posledná ľadová doba, kontinentálny ľadovec postupne vymizol takmer z celej severnej pologule. Do súčasnosti sa zachovala len jeho malá časť v oblasti Grónska. Zároveň so zmenou podnebia sa zmenil aj ráz krajiny. Vplyvom teplej klímy tundru v Európe vystriedali zmiešané lesy. Oteplenie malo paradoxne aj svoju negatívnu stránku. Mnoho živočíchov prispôsobených na chladné podnebie sa nedokázalo adaptovať novým podmienkam. Vyhynuli mamuty, srstnaté nosorožce a rovnako tak aj mnohé iné veľké zvieratá.
Trvanie výstavy: 24.4. - 29.9.2019
Vstupné: dospelí - 4€; deti, študenti, dôchodcovia - 2€
Miesto výstavy: Východoslovenské múzeum v Košiciach, Námestie Maratónu mieru 2